Usmiate ráno

Autor: Monika Minárová | 7.11.2015 o 19:11 | (upravené 7.11.2015 o 20:11) Karma článku: 5,33 | Prečítané:  325x

Je chladné novembrové ráno a ľudia sa ponáhľajú do práce. Na to, aby sa niekto usmieval je ešte príliš skoro. No nie každý, koho stretneme, musí byť mrzutý.

Veziem syna pred školu, ide na plavecký výcvik. Takže toto ráno som ho nemusela toľko presviedčať, aby vstal z postele. Pred školou stojí hlúčik dievčat zo synovej triedy. Pridám sa k nim a spolu čakáme na ich pani učiteľku. Na tom by nebolo nič zvláštne.

Po týždni každorannej konverzácie zisťujem, čo dievčatá majú radi, čo sa im páči a čo radi pozerajú v telke. Veľa možností na konverzáciu nie je keď sa bavíš s 9-11 ročnými deťmi. Začala debata o večerných seriáloch a dievčatá spomenuli, že sa im páči seriál Divoké kone. A tu hľa, odrazu kráča do školy jeden z predstaviteľov tohto seriálu. Dievčatá za ním pozerali a rozplývali sa nad tým, že ho stretli. Vtom mi skrsla v hlave myšlienka: „Čo keby sme pre dievčatá vypýtali od neho podpisy?“

Nápad to bol dobrý a baby sa potešili, navyše keď sa im ich idol na ceste zo školy pozdravil a usmial sa na ne. V priebehu dňa moju myseľ zamestnali iné povinnosti a popravde, vyfučalo mi to z hlavy.

Keď som nasledujúce ráno kráčala ku škole, hlúčik dievčat tam už stál a jedno z nich stískalo v ruke zápisníček s motívom koní. Vtedy som si spomenula, čo som im sľúbila a už nám ostávalo len čakať, či ho ráno stretneme.

Baby ho zbadali ako prvé, všetky sme sa otočili a on sa na nás milo usmial. Takže predsa sa dá usmievať aj ráno. Keď sa vracal zo školy, všetky dievčatá už žmolili v rukách papieričky na podpis. Usmial sa, prišiel k nám a keď sme povedali, čo by sme od neho chceli, začal rad-radom rozdávať podpisy. Pýtal sa dievčat ako sa volajú a kreslil im k venovaniam srdiečka. Bolo to také milé ako vtipkoval s dievčatami. Dievčatá boli veľmi šťastné a nakoniec sme ho poprosili, aby sa s nami odfotil, z čím bez váhania súhlasil.

V tej chvíli mi však zamrzol telefón ale to už prišla na pomoc pani učiteľka, ktorá rýchlo lovila  mobil v taške. Nakoniec sa podarilo a dievčatá majú podpisy aj fotku.

Ten tajný idol našich dievčat bol Juraj Rašla, veľmi sympatický herec. Nie každý deň stretneš niekoho známeho a už vôbec nie vždy má dotyčný čas alebo chuť sa s tebou dať do reči. Pre tieto malé baby ale aj pre mňa to bolo milé ráno, vďaka človeku, ktorý nám ukázal, že namyslenosť sa už nenosí.

Ak môžeš čo i len jednému dieťaťu vyčariť na tvári úsmev, tak to urob aj ty! Nič to nestojí a ten pocit je na nezaplatenie.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?