Príbeh zo života - 8.časť

Autor: Monika Minárová | 1.11.2015 o 12:00 | Karma článku: 3,19 | Prečítané:  210x

Deň sedemnásty.

Dnes je veľmi teplo. Aj na izbe je dusno. Rozmýšľam, čo urobiť aby sa Samkovi lepšie dýchalo. Sestrička mi poradila aby som namočila plachtu a prestrela ju nad postieľku. Hneď mi ju aj doniesla. Trochu ju pokvapkala nejakými inhalačnými kvapkami. A naozaj, pomohlo to. Mal nad sebou vlhkejší vzduch a tak sa mu dobre dýchalo.

Vždy keď býva vizita, každá mamička s napätím očakáva, čo jej lekári povedia. Myslím, že so Samkovým zdravotným stavom boli dnes veľmi spokojní. Nemá teploty, výpotky sa neobjavili a postupne prechádza na svoje mliečko. Pekne papá a začína pomaličky priberať. Len je ešte trochu problém s odsávaním – ale hlavne u mňa. Bojím sa i keď sestričky ma vždy upokojujú. Je toho už čoraz menej ale ten pohľad, čo som vtedy videla na JIS-ke mám stále pred očami. Nedokážem na to zabudnúť a asi sa toho nikdy nezbavím. Nedá sa zabudnúť na chvíľu, keď som držala v náručí moje bezvládne dieťa. Mohla som sa len bezmocne prizerať ako bojuje o život. Bohužiaľ v tej chvíli nebolo v mojich silách pomôcť mu. Ale je to už za nami a ja sa budem snažiť k tejto strašnej scéne už nevracať.

Samko je nespokojný asi ho trápia zúbky. Už 18 hodín nespal. Manžel mi doniesol masť pre deti, ktorým sa prerezávajú zúbky. Natreli sme mu ďasná a čakáme. Po hodnej chvíli Samko zaspal. Spí ako anjelik. Sme radi, že mu to pomohlo, bol už veľmi vyčerpaný. Dúfam, že si teraz pospí.

Je už skoro večer a Samko by mal papať. Ešte stále spí, dobieha to, čo zameškal. Nechám ho spať, veď hlad ho zobudí.

Lekárka mala pravdu, keď povedala, že je čas premiestniť Samka z JIS-ky na izbu, ku mne. Ona mala pocit, že Samko teraz potrebuje hlavne láskavosť svojej mamy. A mala pravdu. Bol na tom čoraz lepšie a lepšie.

Tu na oddelení ho mal na starosti mladý lekár. Myslím, že bol z Jemenu.

Ja týchto ľudí veľmi obdivujem. Myslím, že si zasluhujú úctu nielen zato, že sa dokázali naučiť našu reč a žiť tu. Ale aj za to, že dokázali vyštudovať tak ťažký odbor ako je kardiológia.

So Samka sa stáva malý jedák. Nikdy tak dobre nepapal ako teraz. Verím, že do roka z neho bude chlap ako buk.

Poobede na vizite som sa dozvedela ďalšiu úžasnú správu.

Keď Samko nebude mať do zajtra teplotu, tak ide domov!!!

Na toto sme sa tešili po celý čas. Rýchlo volám manželovi a spolu plačeme od radosti. Konečne zase budeme všetci traja spolu.

Potom som zavolala mame, aj ona mala veľkú radosť. Celý ten čas s nami prežívala všetku tú bolesť, ktorú sme pociťovali. A nielen to, ale aj žiaľ a obavy zdieľala spolu s nami.

Dnes je všetko inak a všetko zlo je zažehnané. Samko sa už druhý deň usmieva a to znamená, že sme na dobrej ceste.

Večer som ešte dostala prepúšaciu správu od lekára, ktorý Samka operoval. Veľmi pekne som sa mu poďakovala, že vrátil zdravie môjmu synovi. Zaslúži si nielen poďakovanie ale oveľa viac. A nielen on ale všetci, ktorí túto prácu robia.

Hlboko sa skláňam nad ich vedomosťami a vyslovujem nesmiernu úctu a rešpekt všetkým lekárom – kardiológom.

Večer nedokážem zaspať, už aby bolo ráno.

 

Deň osemnásty.

Ranná vizita sa blíži, už sa jej neviem dočkať.

Lekári prezreli Samka a konštatujú, že jeho zdravotný stav je dobrý, a že môže ísť domov. Prichádza môj usmiaty manžel. Sme v tejto chvíli veľmi šťastní.

Tak ešte pobaliť veci, posledné pokyny od lekára. Samko už poobliekaný čaká. Ešte predpísať lieky a môžeme ísť. Rozlúčila som sa s mamičkami aj so sestričkami. Poďakovala som za starostlivosť a už sa dvere tohto oddelenia za nami zatvárajú a ja dúfam, že navždy. Hurá domov!!!

Nesieme si domov svoj poklad, ktorý toľko vytrpel, aby mohol ďalej žiť.

Na kardiológi sme strávili dlhých 18 dní a ja mám pocit, že to boli mesiace. Nikdy nezabudnem na to, čo som tu prežila, budem spomínať na ľudí, ktorých som spoznala a v duchu myslieť na tých, ktorí tu s nami už nie sú.

 

O 1,5 roka.

Som opäť tehotná a moje obavy sa stupňujú lebo neviem, čo ma čaká. Mám pred sebou vyšetrenie môjho malého dieťaťka v brušku. Čaká ma nesmierne dôležité vyšetrenie. Som napätá ale neverím, že by sa zopakovala situácia, keď sa narodil Samko.

Dve správy: „Bude to chlapec a bude zdravý!“

Čo viac si môže matka želať?

 

Po rokoch:

Samkovi sme sa venovali každú minútu, každú sekundu. Sedieť začal keď mal jeden rok. Prvé krôčiky urobil ako 1,5-ročný. Ale nerozprával. Navštívili sme psychológov, rôznych lekárov, inštitút detskej reči a snažili sme sa Samkovi pomôcť ako sme vedeli, posunkami, opakovaním hovoreného slova.

Keď mal 2 roky, narodil sa mu braček Riško. Nebol pokojné dieťa ako Samko, veľa plakal, bol stále hladný. Teraz som svoj čas musela deliť dvoma. Niekedy som mala pocit, že mám dvojčatá. Rozprávať začali takmer naraz, i keď Samko sa o prvé slovíčka pokúsil trochu skôr. Bola som nesmierne rada, že chodí a rozpráva.

Napriek tomu, že bol Samko relatívne zdravý sa potom pridružili aj iné diagnózy ale to je už iný príbeh. Samko žije a to je najdôležitejšie a my ho ľúbime a vždy budeme aj keď nikdy nebude ako ostatné zdravé deti.

Asi po dvoch rokoch som telefonovala s Oľgou a vtedy mi povedala, že sa jej narodil syn. Je zdravý a volá sa Matej. Bola som nesmierne šťastná. Priala som Oľge to šťastie lebo ona si svoj kalich žiaľu vypila až do dna a zaslúži si byť šťastná.

No a s mojou kamarátkou Evičkou som v kontakte dodnes. Naše kamarátstvo trvá už viac ako 11 rokov. Navštevujeme sa a vždy si máme čo povedať. Evička s Miškom za tie roky prešla množstvom hospitalizácií a urgentných stavov, nakoľko Miško má tak veľa diagnóz.

Ale to je už na iný príbeh...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?