Príbeh zo života - 6.časť

Autor: Monika Minárová | 30.10.2015 o 17:10 | Karma článku: 3,67 | Prečítané:  174x

Deň desiaty.

Dlho na izbe nie som sama. Prichádza ďalšia mamička, vyzerá veľmi mladá. Tipujem jej okolo 19 rokov. Má chlapčeka po operácii, ktorého ešte poriadne ani nevidela. Ona prišla len teraz z pôrodnice ešte ubolená, syna jej sem previezli hneď po narodení. Je šťastná, že ho o chvíľu uvidí. Videla ho tesne po narodení na pár sekúnd.

Samkov zdravotný stav je dobrý a možno už pôjde na JIS-ku. Bolo by to fajn, JIS-ka je na našej chodbe a môžem s ním byť naozaj celý deň. Uvidíme zajtra.

Eva dnes odchádza s Miškom domov. Čakajú už len na prepúšťaciu správu. Prišiel po nich jej manžel. Sú nachystaní, zbalení. Nastal čas lúčenia, zopár sĺz a prísľub, že sa čoskoro uvidíme.

Príchody tu striedajú odchody a čas sa tu neuveriteľne pomaly vlečie.

 

Deň jedenásty.

Samka dnes prevezú na JIS-ku. Joj ale sa teším. Rýchlo volám manželovi a mame, aby sa tešili spolu so mnou. Je to nová JIS-ka, práve sa zabieha. Je tam zatiaľ len jedno dieťa. Moje dieťa. Je druhý pacient na novej JIS-ke. Som rada, že ho mám takto blízko seba a môžem s ním byť celý deň.

Samko je dosť nespokojný. Má problémy so spánkom. Po operácii bol tlmený liekmi ale teraz už od nich musí začať odvykať. Niekedy je v jeho očiach až divý pohľad, je nespokojný, nervózny. Najradšej by všetky hadičky zo seba strhal. Za tých pár dní sa u neho vytvorila závislosť na utišujúce lieky a teraz si len žiada svoju dávku. Je to ako droga. Teraz je len na ňom ako rýchlo sa z toho dokáže dostať.

Prichádza za nami môj manžel. Je šťastný lebo malý je zase o krok ďalej. Z JIS-ky je už len krok ku mne, na izbu. Návrat domov už začína byť reálnejší.  

 

Deň dvanásty.

Skoro ráno vstávam a idem za Samkom. ,,Ako spal?'' Vyzvedám sa od sestričky. ,,Celkom dobre'',hovorí. „Len nadránom bol chvíľu hore.“

Pozerám na neho, vyzerá taký spokojný. Ale viem, že stavy kľudu sa u neho teraz striedajú so stavmi nervozity. Má problémy so spánkom. Vydrží veľmi dlhú dobu hore a potom zas dlhšie spí. Vráti sa do normálu len to chce čas. Naďalej trvajú problémy s dýchaním. Niekedy to vyzerá, že nemôže chytiť dych. Dosť kašle a to ma znepokojuje.

 

Deň trinásty.

Môj manžel je už zdravý a je opäť s nami. Samko práve zaspal. Asi pôjdem po 2 týždňoch trochu von. Vybrali sme sa najesť a do mesta kúpiť Samkovi pyžamko. Mám pocit, že za ten čas čo sme tu, narástol. Aj keď som opustila areál nemocnice, nedokážem prestať myslieť na Samka. „Čo asi robí? Neplače? Spí?“ Neviem sa na nič iné sústrediť. Až mám chvíľami pocit viny, že som odišla a on tam musel ostať. Ale ten pocit mám odvtedy ako sa narodil. Sme tak spolu spätí, že nedokážeme už byť bez seba.

Tu na JIS-ke má na starosti Samka mladá, veľmi sympatická lekárka. Je veľmi milá a jej prístup k práci by som nazvala vysoko profesionálny. Veľmi dobre vie, čo to dieťa potrebuje.

Začína víkend, takže tu nebude veľa lekárov a ja tajne dúfam, že Samkov stav sa zlepší natoľko, že bude môcť už v pondelok ísť ku mne na izbu.

Večer sedím dlho do noci pri Samkovi, zase nemôže zaspať. Je tam lekárka, sestričky a ja. Zase má jeden z tých zlých stavov, keď je ako bez zmyslov. Potreboval by svoju dávku. Lekárka je zásadne proti tomu, aby ho naďalej tlmili. A má pravdu. Čím skôr od toho odvykne, tým lepšie pre neho. Po dlhých hodinách trápenia konečne zaspal. Je už dávno po polnoci. „Choďte si ľahnúť, oddýchnite si, kým spí,“ hovorí mi lekárka. Poslúchnem ju lebo som dosť ospalá.

pokračovanie zajtra...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?