Príbeh zo života - 1.časť

Autor: Monika Minárová | 25.10.2015 o 18:24 | (upravené 26.10.2015 o 16:35) Karma článku: 3,04 | Prečítané:  737x

Mala som 33 rokov, keď sa mi narodilo prvé vytúžené dieťa Samko. Ako každá matka som sa tešila na spoločne strávené chvíle. Radosť z dieťatka však vystriedal strach a obavy, keď už na tretí deň moje dieťa začalo v pôrodnici modrieť a všetko nasvedčovalo tomu, že ide o vážnejší problém.

Štvrtý deň som z pôrodnice odchádzala rovno na Kramáre, kam prevážali môjho syna s vážnym podozrením na srdcovú vadu.

Keď som za ním prišla, už bola známa diagnóza - Fallotova tetralógia.

Nikdy som o tejto chorobe nepočula a nedokázala som si ani predstaviť, čo nás vlastne čaká. V nemocnici sme ostali na pozorovaní dva týždne. Potom nás pustili domov s tým, že po 4 mesiacoch Samka čaká operácia.

Deň prvý.

Je 30. mája 2004. Samko má 4 mesiace. Je nedeľa a odchádzame do nemocnice. Neviem, čo nás čaká a snažíme sa s manželom zadržať slzy. Je to ťažké.

Pri dverách na oddelenie nás víta moja kamarátka z Liptova. Je tam tiež so svojim synom Miškom. Aj on má 4 mesiace a tú istú diagnózu ako Samko. Miško je už po operácii ale stále u neho pretrvávajú rôzne pooperačné komplikácie. Po prijatí sa vybaľujeme, manžel ešte ostáva s nami. Dovolili nám nechať si tam kočík, je to fajn.

Nedeľa večer. Manžel odchádza domov a oči má plné sĺz. Viem, že by to nikdy nepovedal ale môže sa stať, že svojho syna už neuvidí. Sľubujem mu: ,,Neboj sa, budem s ním stále. Každú chvíľu.“

Aj mne je ťažko ale musím sa premôcť, aby Samko necítil moju nervozitu. Večer zaspal ako anjelik.

Deň druhý.

Vizita. Príde lekár a prezrie Samka. ,,Operácia bude zajtra“, hovorí a pýta sa na jeho zdravotný stav. Je zdravý, chvalabohu. Inak by sa operácia musela odložiť.

Dnes je Samko veľmi nespokojný, stále plače ako keby cítil, že sa bude niečo diať. Nechcel byť ani v kočíku a tak som ho nosila na rukách a v duchu som prosila, nech už to máme za sebou. Samko je inak veľmi pokojné dieťa ale dnes sa nijak nedal utíšiť. Smútok, strach a obavy zaplavujú celé moje vnútro. V priebehu dňa ešte prišiel za mnou lekár a oboznámil ma s tým, čo sa bude pred operáciou a po nej diať. Tiež mi povedal, čo mu budú počas operácie robiť a koľko to asi bude trvať. Mám veľký strach. Na izbe je so mnou mamička s 3-týždňovou dcérkou. Je už po operácii ale ďalšia ich ešte čaká. Čo všetko tu človek vidí, to sa ani nedá slovami opísať.

 

pokračovanie zajtra

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?